Po novom, ako sme sa vo firme dohodli, nám bude zamestnávateľ poskytovať namiesto stravných lístkov peňažný príspevok na stravovanie. Chcem sa ale spýtať, že kedy nám ho musí poskytnúť? Na začiatku mesiaca, ako stravné lístky, aby sme si za peniaze mohli kupovať jedlo, alebo nám to môže dávať až spolu s výplatou?
Zdravím. Podľa § 152 ods. 1 Zákona 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení účinnom od 01.03.2021 je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť však nemá voči zamestnancom, ktorým poskytuje účelovo viazaný finančný príspevok na stravovanie.
Z daného znenia zákona možno predpokladať, že zamestnávateľ splní svoju povinnosť aj v tom prípade, ak vám príspevok poskytne spolu s vyplatenou mzdou.
V každom prípade je potrebné sledovať stránku Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, či k danej situácii vydá dodatočne nejaké usmernenie.
Mohlo by vás zaujímať: Metodický pokyn k zdaniteľnosti príspevku na stravovanie zamestnanca, k zahrnutiu príspevku na stravovanie zamestnanca do daňových výdavkov zamestnávateľa.
Aktualizácia 09.03.2021
O vyjadrenie som požiadal taktiež Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, odbor pracovných vzťahov, kde k danej téme zaujali opačné stanovisko, ktoré prikladám nižšie. Preto by som odporúčal riadiť sa týmto (nezáväzným) stanoviskom.
Podľa § 152 ods. 2 zákona č. 76/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len zákon č. 76/2021 Z.z.) nárok na zabezpečenie stravovania alebo na poskytnutie finančného príspevku na stravovanie má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny; ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie stravovanie alebo poskytnúť ďalší finančný príspevok na stravovanie.
Zabezpečovať stravovanie zamestnancov je možné len v reálnom čase, v ktorom zamestnanec splnil podmienky pre vznik nároku na stravovanie alebo pre poskytnutie finančného príspevku na stravovanie; tento princíp vylučuje možnosť „spätného“ poskytovania stravy, čo sa vzťahuje aj na dodatočne poskytnutie stravovacích poukážok, ako aj finančného príspevku na stravovanie.
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť finančný príspevok na stravovanie za každý pracovný deň, v ktorom zamestnancovi vznikol nárok na poskytnutie finančného príspevku na stravovanie.
Na základe vyššie uvedeného sa aj finančný príspevok na stravovanie musí zamestnancovi poskytovať v reálnom čase, t.j. za deň, kedy mu vznikol nárok na poskytnutie finančného príspevku, aby si zamestnanec mohol v tento deň zabezpečiť teplé hlavné jedlo.
Zamestnávateľ pri aplikácii § 152 ods. 7 zákona č. 76/2021 Z.z. musí predísť situácii, kedy by boli zamestnanci, ktorým sa na základe ich výberu poskytuje finančný príspevok na stravovanie znevýhodnení voči tým, ktorým sa naďalej poskytujú stravovacie poukážky (napr. v dôsledku neskoršej výplaty príspevku na stravovanie na účet zamestnanca ako je deň poskytnutia/odovzdania stravovacích poukážok, resp. ako je deň vzniku nároku na finančný príspevok na stravovanie). Treba upozorniť na to, že finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa § 152 ods. 7 zákona č. 76/2021 Z.z. je finančná alternatíva k stravovacej poukážke, ktorú tak isto musel/musí zamestnávateľ poskytovať za deň, kedy mu vznikne nárok na zabezpečenie stravovania. Zmena pre zamestnanca teda spočíva iba vo forme, t. j. namiesto stravovacej poukážky sa mu poskytne na základe jeho výberu finančný príspevok na stravovanie. Zamestnávateľ si preto musí nastaviť mechanizmus a procesy v tejto oblasti tak, aby boli oba spôsoby/formy časovo zjednotené a hlavne, aby sa obidve formy poskytovali za deň, kedy vznikol zamestnancovi nárok na zabezpečenie stravovanie alebo nárok na finančný príspevok.
V čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je vyjadrený princíp legality (zákonnosti), podľa ktorého „štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“. Z ústavného rámca vychádza aj zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ktorý Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky nepriznáva kompetenciu v oblasti podávania záväzných výkladov.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky nie je preto podľa Ústavy Slovenskej republiky, ako základného zákona štátu, oprávnené podávať záväzné výklady právnych predpisov. Výklad zákonov podľa § 8 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov robí Najvyšší súd svojou rozhodovacou činnosťou a tým, že prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ako orgánu vecne príslušného na prípravu zákonov v jeho pôsobnosti, nemá právnu záväznosť a je len podpornou pomôckou pre aplikačnú prax.
Mohlo by vás zaujímať: Vyplácanie stravných lístkov pozadu. Je to v poriadku?, Strava (stravný lístok) pri práci nadčas – mám nárok?
(Pôvodný článok 09.03.2021 | Aktualizované 03.05.2021,19:01)