Dobrý deň. Chcel by som sa opýtať, či mi viete nejako priblížiť, vysvetliť, že ako funguje určenie dane pomocou pomôcok, keď k takému niečomu pristúpi daňový úrad? Ďakujem.
Zdravím. Daňové priznanie je povinný podať každý, komu táto povinnosť vyplýva zo zákonov (napr. Zákon o dani z príjmov, Zákon o DPH) alebo ten, koho na to správca dane vyzve.
Každé daňové priznanie sa podáva do určitej lehoty. Či už určenej zákonom (napr. daňové priznanie DPH sa podáva do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia), alebo správcom dane, teda daňovým úradom – v písomnom oznámení vám príde určená lehota, napr. do 15 dní od doručenia výzvy.
Ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie, a to ani na výzvu správcu dane, správca dane pristúpi k určeniu dane podľa pomôcok. Tu treba podotknúť, že v praxi často dochádza k tomu, že daňový úrad pošle výzvu opakovane, nakoľko určenie dane pomocou pomôcok nie je zrovna rýchly a jednoduchý spôsob.
Kedy pristúpi daňový úrad k určeniu dane podľa pomôcok?
Daňový úrad začne zo zákona určovať daň podľa pomôcok v prípadoch, ak daňový subjekt
- nepodá daňové priznanie a to ani na výzvu daňového úradu,
- neumožní vykonať daňovú kontrolu (napr. tým, že opakovane nepreberá zásielky od daňového úradu, nevydá vyžiadané doklady, nezdržiava sa na uvedenej adrese,…),
- nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť.
Začatie určovania dane podľa pomôcok musí daňový úrad daňovému subjektu (písomne) oznámiť.
Čo všetko možno použiť ako pomôcku?
Ako pomôcku môže daňový úrad použiť údaje, ktoré už má k dispozícii, a ktoré si sám zaobstará, či už v súčinnosti alebo bez súčinnosti s daňovým subjektom. Zoznam takýchto informácii je teda pestrý, medzi najčastejšie používané patria:
- listiny,
- daňové priznania (doteraz podané, z predchádzajúcich období),
- výpisy z verejných zoznamov,
- daňové spisy iných daňových subjektov (s ktorými napr. daňový subjekt obchodoval),
- znalecké posudky,
- výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane,
- správy a vyjadrenia iných správcov dane (aj tých zahraničných, ak subjekt obchodoval so zahraničím),
- správy a vyjadrenia štátnych orgánov a obcí, záujmových združení,
- výpisy z účtov (získané z bánk),
- vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania daného subjektu (napr. doteraz podané daňové priznania daného subjektu),
- vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania podobných daňových subjektov (inak povedané – úspech konkurencie môže daňovému zavariť),
- podané daňové priznanie daňovým subjektom po začatí určovania dane podľa pomôcok,
- predložené účtovné doklady a iné doklady daňovým subjektom po začatí určovania dane podľa pomôcok,
- akékoľvek ďalšie zistenia získané zákonným spôsobom.
Dôležité je tiež poznamenať, že pri určovaní dane podľa pomôcok je daňový úrad povinný prihliadať na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.
V prípade fyzickej osoby to môže znamenať, prihliadnutie na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, paušálne výdavky, daňový bonus na dieťa.
V prípade právnickej osoby môže ísť napríklad o prihliadnutie a uplatnenie neuplatnenej daňovej straty.
Mohlo by vás zaujímať: Akú pokutu dostanem za dodatočné daňové priznanie DPH?, Odklad splátky dane
(Zdroj: 563/2009 Z.z. Zákon o správe daní (daňový poriadok))
(Pôvodný článok 12.08.2019 | Aktualizované 09.08.2021, 17:02)