Ručenie za záväzky podnikateľom (SZČO)

  

“Podnikateľ – fyzická osoba, ručí za svoje záväzky neobmedzene, celým svojím majetkom.”

To je jedna z viet, s ktorou sa môžete stretnúť pri vyhľadávaní definície živnosti, živnostníka, SZČO, podnikania. Ale keď už hľadáte zákon, v ktorom to je takto presne napísané, ten už nenájdete. A dôvod? Taký zákon neexistuje. Postavenie podnikateľa, fyzickej osoby, a jeho ručenie za svoje záväzky, upravuje právny poriadok vo viacerých právnych predpisoch (zákonoch).

Zákon č. 455/1991 Zb. Zákon o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)

Tu, v § 2, je uvedené, že “živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom”.

Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník

§ 2 ods. 2 definuje, kto sa podľa tohto zákona považuje za podnikateľa:

Podnikateľom podľa tohto zákona je:

  • osoba zapísaná v obchodnom registri,
  • osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,
  • osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,
  • fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

Ďalej, v § 300 – § 357, sú popísané podmienky zabezpečenia záväzku (§ 300 – § 323), zániku záväzku jeho splnením (§ 324 – 343) a niektoré ustanovenia o zániku nesplneného záväzku (§ 345 – 357).

Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník

Občiansky zákonník v svojej ôsmej časti (§ 488 – § 852) najrozsiahlejšie upravuje toto záväzkové právo, ručenie za záväzky.

 

Mohlo by vás zaujímať: Definícia živnosti – ako si ju vyložiť?

(Pôvodný článok 29.12.2016 | Aktualizované 22.09.2020, 20:30)

[nahlás chybu v článku]