Ako postupovať pri barterovom obchode?

  

Viete mi poradiť ako správne postupovať pri barterovom obchode? Naskytla sa nám vo firme príležitosť vymeniť pár našich výrobkov za materiál, ktorý potrebujeme, len si to chcem ešte upresniť.

 

Zdravím. Pri barterovom obchode ide o výmenu tovarov a/alebo služieb jednej strany za tovary a/alebo služby druhej strany priamo, bez použitia peňazí. K žiadnemu ďalšiemu finančnému vyrovnaniu rozdielu nedochádza.

Ak by k takémuto finančnému dorovnaniu rozdielu došlo, nešlo by už o barterový obchod, ale o klasický predaj vysporiadaný zápočtom a doplatkom.

Z toho vyplýva, že pri barterovom obchode môže vykazovať zisk iba jedna strana obchodu a druhá musí vykazovať stratu.

Samotný barterový obchod je určitá forma zámennej zmluvy (druh kúpnej zmluvy), ktorá je upravená v § 611 Občianskeho zákonníka  (Zákona 40/1964 Zb.) formou znenia: “Ustanovenia o kúpnej zmluve sa primerane použijú aj na zmluvu, podľa ktorej si zmluvné strany vymieňajú vec za vec (…)”.

A keďže zámenná zmluva je upravená iba v Občianskom zákonníku, ktorý nemôže byť použitý pri obchodnom vzťahu medzi firmami, je potrebné použiť ustanovenia kúpnej zmluvy upravenej v Obchodnom zákonníku (Zákon 513/1991 Zb.).

Samotná zmluva o barterovom obchode musí byť vyhotovená v písomnej podobe.

Čo sa týka zdaňovanie takéhoto obchodu, ide o nepeňažné plnenie dosiahnuté (aj) zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia (§ 2 písm. c) Zákona 595/2003 Z.z o dani z príjmov).

Príklad:

Firma A poskytne firme Z svoje výrobky za 8 000 €. Firma Z poskytne služby firme A za 10 000 €. Nepeňažný príjem z tohto barterového obchodu bude mať iba firma A (10 000 € – 8 000 €). Ide vlastne o hodnotu tovaru/služby, ktorú firma A zámenou získala.

Nemusí byť však vo výške 2 000 €, akoby sa mohlo zdať. A to z dôvodu uvedenom v odseku vyššie, že ide o nepeňažné plnenie ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia, čiže nejde o dohodnuté ceny.

Paradoxne, zákon nestanovuje ako sa má stanoviť bežná cena. Medzi tie najprijateľnejšie spôsoby patrí určenie ceny znalcom. Takúto cenu daňový úrad len veľmi ťažko môže spochybniť. Prípadne určenie ceny na základe prieskumu trhu priemerom cien rovnakých výrobkov, služieb na danom trhu v danom čase.

(Pôvodný článok 10.07.2017 | Aktualizované 24.11.2019, 13:30)

[nahlás chybu v článku]