Dnes bola schválená nová podoba Zákona 310/1992 Zb. o stavebnom sporení s účinnosťou od 01.01.2019. A nie, väčšinou to nebude v prospech občana. A áno, bude to dosť obmedzujúce. Keď si prečítate článok ďalej, možno budete uvažovať, tak ako ja, ako vlastne chce štát takýmto spôsobom zatraktívniť stavebné sporenie.
Zrušenie inštitútu tzv. „priateľských sporiteľov“
Ide o pojem, ktorý označuje človeka, ktorý využíva stavebné sporenie, teda stavebného sporiteľa, ale nevyužije možnosť úveru od stavebnej sporiteľne. Takýto sporiteľ má po 6-tich rokoch potom možnosť využiť nasporenú sumu, spolu s úrokmi a aj so štátnou prémiou ľubovoľne. Už sa teda neviaže len na stavebné účely. Ľudia v súčasnosti takto využívajú svoje voľné financie na ich zhodnotenie.
No a preto Ministerstvu financií napadlo viazať poskytnutie štátnej prémie na podmienku, že sa prostriedky získané stavebným sporením, vrátane štátnej prémie, použijú výlučne na stavebné účely, to znamená, že by sa zo zákona vylúčil tzv. „inštitút priateľských sporiteľov“. Účelové použitie nasporených prostriedkov stavebného sporenia by sa naviac muselo doložiť aj v prípade zdedenia týchto finančných prostriedkov.
Taktiež sa navrhuje predĺžiť dobu, po uplynutí ktorej možno zrušiť zmluvu o stavebnom sporení bez toho, aby došlo k zániku nároku na štátnu prémiu z 2 na 3 roky. Hranica na zrušenie stavebného sporenia bez zániku nároku na štátnu prémiu bola nakoniec ponechaná na 2 rokoch. Ak stavebné sporenie zrušíte po 2 rokoch, tak vám štátna prémia zostane, ale iba v prípade, že je splnená podmienka účelového použitia štátnej prémie.
Našťastie sa do novely dostala aj možnosť ako pekne odísť so všetkými vloženými peniazmi, získanými úrokmi a pripásanými štátnymi prémiami a to všetko bez dokladovania využitia týchto financií pretože: Aj keď podľa nového znenia nárok na štátnu prémiu zaniká, ak stavebný sporiteľ zruší zmluvu o stavebnom sporení po dvoch rokoch od jej uzatvorenia a prostriedky získané stavebným sporením vrátane poskytnutej štátnej prémie nepoužije na stavebné účely, tak do prechodných ustanovení sa dostal bod o tom, že toto ustanovenie sa prvýkrát použije na zmluvy uzatvorené od 01.01.2019. Takže klienti, ktorí majú založené stavebne sporenie pred týmto dátumom, nebudú musieť dokladovať účel po 6-tich rokoch trvania zmluvy.„ak stavebný sporiteľ zruší zmluvu o stavebnom sporení v čase od 1. januára 2019 do 31. marca 2019, ktorá bola uzatvorená pred 1. januárom 2019 a na ktorú sa poskytuje štátna prémia alebo ku ktorej vznikol nárok na poskytnutie štátnej prémie, prostriedky získané stavebným sporením vrátane poskytnutej štátnej prémie sa nemusia použiť na stavebné účely (…), pričom štátna prémia patrí stavebnému sporiteľovi len za obdobie, ktoré končí dňom 31. decembra 2018 (…)“. Stavebnej sporiteľni sa taktiež „zakazuje požadovať od stavebného sporiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za akýkoľvek úkon súvisiaci so zrušením zmluvy o stavebnom sporení a vyplatením finančných prostriedkov získaných stavebným sporením vrátane poskytnutej štátnej prémie (…)“ v súvislosti so spomínaným zrušením vyššie.
Zúženie okruhu poberateľov štátnej prémie podľa veku a príjmu
V súčasnosti môže štátnu prémiu na stavebné sporenie získať každý bez ohľadu na vek alebo príjem. Stačí si len v kalendárnom roku vložiť na účet stavebného sporenia financie a štátna prémia sa určí percentom z ročného vkladu (vypočítava sa na základe vzorca uvedeného v prílohe Zákona 310/1992 Zb. o stavebnom sporení). Maximálna výška prémie je ohraničená sumou 66,39 € za jeden kalendárny rok. To je prvé obmedzenie. Teda, ak aj človek vloží na účet viac peňazí ako je potrebných na dosiahnutie maximálnej prémie, maximálne dostane len už spomínaných 66,39 €. Druhým obmedzením je, že jedna osoba môže mať naraz uzatvorené iba jedno stavebné sporenie.
Ale toto všetko sa dá „ľahko“ obísť, pretože súčasný systém umožňuje uzavrieť zmluvu o stavebnom sporení aj v prospech maloletých detí, starých rodičov a ďalších príbuzných, ktorým môže byť tiež poskytnutá štátna prémia. Preto človek, s dostatočným množstvom „voľných“ peňazí, môže rozložiť ročné vklady a takto ich aj všetky „zhodnotiť“.
A toto sa opäť ľuďom tam hore nepáči. Preto navrhujú, aby sa štátna prémia vyplácala iba osobám starším ako 18 rokov a zároveň ktorých priemerný mesačný príjem je najviac vo výške 1,3-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve SR.
Konečný výsledok bude vyzerať asi tak, že štát týmto krokom vôbec nepomôže a nepodporí mladým ľuďom v snahe osamostatniť sa. A taktiež aj ich rodičia stratia takto možnosť pripraviť pre svoje deti lepší štart do života a vlastného bývania!
Toto všetko zostane, zmení sa však maximálna výška štátnej prémie zo súčasných 66,39 € na 70 € ročne. Niečo viac o tom, ako sa vyvíjala štátna prémia si môžete prečítať v článku Stavebné sporenie a jeho vývoj.
Obmedzenie poberania štátnej prémie počas čerpania a splácania medziúveru
Toto obmedzenie je zamerané hlavne na podporu využívania zvýhodnených stavebných úverov namiesto medziúveru. Medziúver je síce tiež stavebný úver, ale poskytovaný za komerčných (obchodných) podmienok, kde ešte neboli sporiteľom splnené všetky podmienky na poskytnutie zvýhodneného stavebného úveru. Takéto medziúvery až 15-násobne prevyšujú zvýhodnené stavebné úvery.
Bolo tak navrhnuté demotivačné opatrenie, na odradenie ľudí od využívania komerčných medziúverov. Zabezpečiť sa to má vylúčením nároku na štátnu prémiu pre stavebného sporiteľa počas čerpania a splácania medziúveru. Toto opatrenie sa ma týkať iba fyzických osôb. Na takých sporiteľov ako sú napr. spoločenstvá vlastníkov bytov, ktoré používajú medziúvery na financovanie obnovy, rekonštrukcie, údržby a pod. sa obmedzenie vzťahovať nebude.
„Stavebnému sporiteľovi nepatrí štátna prémia za kalendárny rok, v ktorom mu bol poskytnutý stavebný úver a za každý ďalší kalendárny rok až do splatenia tohto úveru.“
Osobne pokladám toto opatrenie asi za najlepšie, pretože v súčasnej dobe je módnym trendom zadlžovať sa a to bez hlbšieho uvažovania a zváženia iných alternatív. Ak potrebujete zvážiť iné alternatívy, tu je kontakt.
Osobitné limitovanie nároku na štátnu prémiu v prvom roku sporenia
A opäť raz niečo v neprospech sporiteľa. Tentoraz to súvisí s časom, kedy bolo stavebné sporenie založené. V súčasnosti je možné získať plnú štátnu prémiu aj vtedy, ak zmluva nie je uzatvorená celý kalendárny rok. Stačí ju uzatvoriť a vložiť celý požadovaný ročný vklad napr. až v decembri kalendárneho roka a štátna prémia za tento kalendárny rok je v plnej výške pripísaná na účet stavebného sporiteľa na začiatku nasledujúceho kalendárneho roka. No a to sa má zmeniť.
Po novom by mala byť výška stavebnej prémie v prvom roku sporenia závislá od počtu mesiacov platnosti zmluvy. Teda ak si zmluvu založíte v januári, nárok budete mať na jej plnú výšku (12/12). Ak ale napríklad v marci, tak nárok už bude len na pomernú časť (10/12). A ak v spomínanom decembri, tak jej výška bude iba v jednej dvanástine (1/12).
Regulácia výšky štátnej prémie zákonom o štátnom rozpočte
Percentuálna výška štátnej prémie sa v dnešnej dobe určuje na základe výpočtu podľa vzorca uvedeného v prílohe Zákona, to je tento pekný
kde: 1) referenčná sadzba sa rovná jednoduchému aritmetickému priemeru za rozhodujúce obdobie priemerných výnosov do splatnosti štátnych dlhopisov, ktoré tvoria bázu dlhopisového indexu pre štátne dlhopisy počítaného a zverejneného v obchodných dňoch Burzou cenných papierov v Bratislave. Ak údaje neboli zverejnené touto burzou počas viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní, referenčná sadzba za rozhodujúce obdobie sa určí obdobným spôsobom z údajov o fixingu úrokových sadzieb na medzibankovom trhu depozít (12-mesačný BRIBOR) zverejňovaných Národnou bankou Slovenska. 2) rozhodujúcim obdobím sa rozumie obdobie od 1. júla predchádzajúceho kalendárneho roka do 30. júna aktuálneho kalendárneho roka.
ktorý vychádza z referenčnej sadzby odvíjajúcej sa od priemerných výnosov štátnych dlhopisov. V súčasnosti však percentuálna výška štátnej prémie vychádza podľa vzorca na plus-mínus 0,5 % z ročného vkladu. Zákon však určuje, že jej výška nemôže byť nižšia ako 5 % z ročného vkladu a vyššia ako 15 % z ročného vkladu. To znamená, že aj keď vychádza na 0,5 %, musí sa určiť vo výške 5 % z ročného vkladu, čo je 10-násobne viac.
Zmenou sa preto navrhuje, aby sa percentuálna výška štátnej prémie, ako aj maximálna suma štátnej prémie na kalendárny rok ustanovovala Zákonom o štátom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Odôvodnené je to snahou rýchlejšieho reagovania na možnosti štátneho rozpočtu vo vzťahu k štátnej podpore stavebného sporenia a tiež zosúladením spôsobu určovania výšky štátnej prémie na stavebné sporenie s určovaním výšky štátnych príspevkov k hypotekárnym úverom a k mladomanželským úverom. No tak konečne budeme mať možnosť vidieť, ako štát promptne reaguje, o to viac, keď žijeme v dobrých časoch, lebo sa ekonomike darí…
Po novom bude štátna prémia stále počítať podľa daného vzorca, klesne však jej hodnota z minimálnych 5 % z ročného vkladu na 2,5 %, pričom je výška sa zvýši, ako som už písal vyššie, zo súčasných 66,39 € na 70 € ročne.
(Zdroj: nrsr.sk)
(Pôvodný článok 22.01.2018 | Aktualizované 22.10.2018, 17:57)