Nielen pri rizikových prácach, ktoré vykonávajú zamestnanci pre zamestnávateľa, je zamestnávateľ povinný pre zamestnancov zabezpečiť také podmienky, ktoré znížia vystavenie zamestnancov (a aj obyvateľov) fyzikálnym, chemickým, biologickým a iným faktorom práce a pracovného prostredia na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň, najmenej však na úroveň limitov ustanovených osobitnými predpismi*.
Pri rizikových prácach, musí pre nich už zabezpečiť aj zdravotný dohľad a posudzovanie ich zdravotnej spôsobilosti na prácu. Okrem tohto, zamestnávateľ tiež musí:
- zabezpečiť hodnotenie zdravotného rizika,
- vypracovať kategorizáciu prác a posudky o rizikách z hľadiska zdravia,
- vypracovať prevádzkový poriadok z hľadiska ochrany a podpory zdravia zamestnancov,
- viesť záznamy o hluku, vibráciách, žiarení (ultrafialové, infračervené, ionizujúce,…), zvýšenom tlaku vzduchu, fyzickej záťaži, psychickej pracovnej záťaži atď.,
- uchovávať lekárske posudky zamestnancov a evidenciu zamestnancov a i.
Kategórie rizikovosti práce
Podľa úrovne a charakteru faktorov práce a pracovného prostredia, ktoré môžu ovplyvniť zdravie zamestnancov, hodnotenia zdravotných rizík a na základe zmien zdravotného stavu zamestnancov sa práce zaraďujú do štyroch kategórií:
- Do prvej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých nie je vplyvom práce a pracovného prostredia riziko poškodenia zdravia zamestnanca.
- Do druhej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých vzhľadom na riziko nie je predpoklad poškodenia zdravia, ale nedá sa vylúčiť nepriaznivá odpoveď organizmu na záťaž faktormi práce a pracovného prostredia. Touto nepriaznivou odpoveďou môže byť neočakávaná alebo nepredpokladaná reakcia organizmu, alebo aj zmena funkčných schopností organizmu. Inými slovami, neprekročia sa limity stanovené osobitnými predpismi*.
Prvé dve kategórie sa nepovažujú za rizikovú prácu. Za rizikovú prácu sa považujú práce v tretej a štvrtej kategórii.
- Do tretej kategórie sa zaraďuje práca:
- vykonávaná v kontrolovanom pásme (radiačné územie),
- pri ktorej nie sú ustanovené limity, ale vystavenie sa faktorom práce a pracovnému prostrediu môže u zamestnanca spôsobiť poškodenie zdravia,
- pri ktorej je vystavenie zamestnanca faktorom práce a pracovnému prostrediu znížená technickými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu, ale vzájomná kombinácia a pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia môžu poškodiť zdravie zamestnanca,
- pri ktorej nie je vystavenie zamestnanca faktorom práce a pracovnému prostrediu znížená technickými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu a na zníženie rizika je potrebné vykonať organizačné opatrenia a iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov.
- A do štvrtej kategórie sa zaraďujú práce vykonávané výnimočne na obmedzený čas, najviac na jeden rok, a to také:
- pri ktorých nie je možné znížiť technickými alebo organizačnými opatreniami vystavenie zamestnanca faktorom práce a pracovnému prostrediu na úroveň ustanovených limitov (prekračujú sa limity, musia sa zistiť vyplývajúce zdravotné zmeny zamestnancov, musia sa vykonať technické opatrenia a iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov),
- ktoré podľa miery vystavenia jednotlivým faktorom práce a pracovnému prostrediu patria do tretej kategórie, ale vzájomná kombinácia faktorov práce a pracovného prostredia zvyšuje riziko poškodenia zdravia,
- ktoré sú vykonávané pri činnostiach vedúcich k ožiareniu, pri ktorých ožiarenie pracovníkov prekračuje limity ožiarenia a takéto ožiarenie odsúhlasil úrad verejného zdravotníctva.
O zaradení práce do tretej kategórie a/alebo štvrtej kategórie, o zmene a/alebo vyradení práce z tretej kategórie a štvrtej kategórie rozhoduje príslušný orgán verejného zdravotníctva na základe návrhu zamestnávateľa, fyzickej osoby – podnikateľa, ktorý nezamestnáva iné fyzické osoby, alebo z vlastného podnetu.
*Napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 416/2005 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou vibráciám v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 629/2005 Z. z., nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 555/2006 Z. z., nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci v znení neskorších predpisov atď.
(Zdroj: Zákon 355/2007 Z.z o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia)
(Pôvodný článok 23.02.2017 | Aktualizované 24.02.2018, 15:48)